Kovové lisovacie formy na LPG rukoväte a základne

Výkon obrábania je kľúčovým kritériom mechanického spracovania a kovové a -kovové materiály vykazujú výrazné rozdiely v správaní počas rezacích operácií. Kovové materiály sa vo všeobecnosti vyznačujú vynikajúcou plasticitou a húževnatosťou. Pri rezaní sa materiály obrobku nepretržite deformujú a vytvárajú konzistentné triesky pri pôsobení nástroja, čím sa dosahujú stabilné rezné stavy a rovnomerné zaťaženie nástroja. To umožňuje efektívne konvenčné obrábacie procesy, ako je sústruženie a frézovanie s použitím štandardných nástrojov a parametrov spracovania. Napríklad typické kovové materiály vrátane ocele a hliníkových zliatin môžu dosiahnuť optimálnu rovnováhu medzi účinnosťou obrábania a životnosťou nástroja pri konvenčných rezných podmienkach.

Naproti tomu nekovové materiály- vykazujú zásadne odlišné rezné vlastnosti. Väčšina-kovových materiálov má nízku plasticitu a vysokú krehkosť, ktoré majú tendenciu vytvárať počas rezania nespojité fragmentované triesky. Mnoho-kovových materiálov je tiež citlivých na teplo-. Nesprávna regulácia teploty počas spracovania ľahko spôsobí zmäknutie materiálu, roztavenie a dokonca aj abláciu. Napríklad pri obrábaní technických plastov nadmerná rezná rýchlosť vytvára značné trecie teplo, čo vedie k priľnavosti obrobku k povrchu nástroja. To zhoršuje presnosť obrábania a urýchľuje opotrebovanie nástroja. Takéto charakteristiky sa značne líšia od stabilného rezného výkonu kovov, čo ďalej odzrkadľuje inherentné rozdiely v obrábaní medzi kovovými a-kovovými materiálmi.

Rezné nástroje sú základnými komponentmi mechanického obrábania. Rozdielne charakteristiky spracovania kovových a-kovových materiálov priamo určujú rozdiely v materiáli nástroja, konštrukčnom dizajne a kritériách výberu. Kovové materiály pokrývajú široký rozsah tvrdosti, od zliatin hliníka s nízkou -pevnosťou až po zliatiny s vysokou{4}}tvrdosťou, ktoré kladú odlišné požiadavky na tvrdosť nástroja, odolnosť proti opotrebovaniu a tepelnú stabilitu. Na obrábanie kovov sa bežne používajú nástroje z tvrdokovu, nástroje z-rýchloreznej ocele a nástroje s povlakom. Tieto nástroje poskytujú dostatočnú tvrdosť a húževnatosť, aby odolali rezným nárazom a trecím zaťaženiam, čím zaisťujú vysokú účinnosť obrábania a spoľahlivú životnosť nástroja. Najmä nástroje s povlakom môžu účinne zvýšiť tepelnú odolnosť a znížiť abrazívne opotrebenie počas obrábania kovov s vysokou{9}}tvrdosťou, pričom sa dobre prispôsobia rezným vlastnostiam kovových obrobkov.

Výber nástroja pre ne{0}}kovové materiály však striktne závisí od základných vlastností cieľových obrobkov. V prípade krehkých ne-kovových materiálov, ako je keramika a sklo, musia mať rezné nástroje vysokú ostrosť a nízku reznú silu. Diamantové nástroje a mimoriadne{4}}precízne rezné nástroje sa široko používajú na zabránenie zlomeniu obrobku spôsobenému nadmerným rezným odporom. Pri nekovových materiáloch-citlivých na teplo, ako sú plasty a guma, návrh a výber nástrojov uprednostňuje odvod tepla, aby sa znížilo hromadenie tepla pri rezaní a zabránilo sa tepelnej deformácii alebo ablácii materiálu. Takáto nevhodná prispôsobivosť nástroja ďalej rozlišuje charakteristiky obrábania medzi kovovými a nekovovými materiálmi. Nesprávny výber nástroja nielenže ohrozí kvalitu obrábania, ale môže viesť aj k úplnému zlyhaniu spracovania.