Kovové lisovacie matrice, progresívne matrice, jednooperačné{0}} matrice, lisovacie matrice pre dierovacie lisy

Podstatou pozlátenia je vytvorenie rovnomerného a hustého zlatého povlaku na povrchu substrátu prostredníctvom elektrochemického alebo chemického nanášania. V tomto procese zohrávajú nezastupiteľnú úlohu inhibítory pokovovania zlatom: presne kontrolujú rýchlosť ukladania kovových iónov, inhibujú abnormálne hromadenie kovu v lokalizovaných oblastiach a stabilizujú systém pokovovacieho kúpeľa, čím zabraňujú interferencii nečistôt. Vysokokvalitné-inhibítory pozlátenia pôsobia ako presná „regulačná bariéra“, čím zaisťujú rovnomerný rast povlaku a zabraňujú iniciácii rastu dendritov, pričom udržiavajú povlak hladký a hustý.

Naopak, ak sa ignoruje kompatibilita inhibítora pozlátenia a svojvoľne sa vyberú produkty, ktoré nespĺňajú požiadavky procesu, táto „regulačná bariéra“ sa stáva neúčinnou. Keď sa koncentrácia a zloženie inhibítora nezhodujú so systémom pokovovacieho kúpeľa, nielenže nedokáže účinne obmedziť správanie kovových iónov pri ukladaní, ale tiež narúša rovnováhu pokovovacieho kúpeľa, čo vytvára príležitosť pre rast dendritov.

Rast dendritov je v podstate tvorba dendritickej kryštálovej štruktúry v dôsledku nekontrolovanej lokálnej rýchlosti ukladania kovových iónov počas procesu ukladania. Táto štruktúra nielenže vytvára nerovný povrch na povlaku, ale vedie aj ku koncentrácii napätia v povlaku, čo ho robí náchylným na praskanie a odlupovanie. V závažných prípadoch môže dokonca spôsobiť skrat a koróziu komponentov, čo priamo ovplyvňuje spoľahlivosť produktu. Hlavná príčina toho všetkého často spočíva v nevhodnom výbere inhibítorov zlatenia.

Z hľadiska kompatibility zloženia majú rôzne procesy pokovovania zlata výrazne odlišné zloženie pokovovacieho kúpeľa, teploty a hodnoty pH, čo vedie k drasticky odlišným požiadavkám na inhibítory. Ak sa napríklad pri procesoch pozlátenia pri vysokej teplote- vyberie inhibítor pozlátenia s nedostatočnou teplotnou odolnosťou, inhibítor sa pri vysokých teplotách rozloží a stane sa neúčinným, pričom nebude kontinuálne inhibovať neusporiadané ukladanie kovových iónov. To vedie k rýchlej akumulácii kovu v lokalizovaných oblastiach, po ktorej nasleduje erupcia rastu dendritov. Naopak, v kyslých systémoch pokovovania zlatom, ak je vybraný inhibítor nekompatibilný s kyslým prostredím, nielenže neuplatní svoj regulačný účinok, ale bude tiež reagovať s pokovovacím kúpeľom, čím sa vytvárajú nečistoty a ďalej sa urýchľuje rast dendritov.