Zápustky na ohýbanie a dierovanie plechov; Hlboké výkresové diely na lisovanie kovov

I. Úvod

Kompozitné lisovacie formy môžu dokončiť viacero procesov, ako je strihanie, tvarovanie a ohýbanie v jednej lisovacej operácii, čím sa znižuje počet presunov obrobku, zlepšuje sa efektívnosť výroby a konzistencia produktu a sú hlavným zariadením v modernej lisovacej výrobe. Racionalita integrovaného konštrukčného návrhu a vedecký charakter výberu diferencovaného materiálu pre funkčné oblasti priamo určujú výkon a spoľahlivosť nástroja. Tento dokument, založený na skutočnej výrobe, objasňuje kľúčové body štrukturálnej integrácie kompozitných lisovacích nástrojov a formuluje schémy výberu materiálu pre každú funkčnú oblasť, čím poskytuje referenciu pre priemyselnú prax.

II. Integrovaný konštrukčný návrh kompozitných lisovacích nástrojov

1. Koncepcia integrovaného dizajnu: Integrácia procesov vysekávania, tvarovania a ohýbania do tej istej matrice, prijímanie modulárneho a štandardizovaného konštrukčného dizajnu, pričom každá funkčná jednotka (modul na vysekávanie, tvarovací modul, vodiaci modul) je prepojená prostredníctvom štandardizovaných rozhraní, aby sa zabezpečila koordinovaná prevádzka, znížili sa chyby medzi-procesného prepojenia a zvýšila sa efektivita výroby.

2. Stratégia štrukturálnej optimalizácie: Analýza konečných prvkov (FEA) sa používa na simuláciu podmienok namáhania počas procesu lisovania, vyhodnotenie mechanických vlastností, optimalizáciu rozmerov kľúčových namáhaných-častí ložísk, zhrubnutie základne lisovnice a zvýšenie hrúbky výstužných rebier, aby sa zvýšila tuhosť lisovnice a odolnosť proti opotrebovaniu. Konštrukcia lisovnice obsahuje vstavané-kanály na odvádzanie tepla s priemerom 1,0 – 1,5 mm, rovnomerne rozmiestnené vo formovacích a vysekávacích zónach, v spojení s automatickým mazacím systémom, ktorý zaisťuje, že teplota formy je počas prevádzky riadená v rozmedzí 50 – 80 stupňov, čím sa dosiahne celková rovnováha výkonu.

III. Rozdelenie funkčnej oblasti a princípy výberu materiálu

1. Rozdelenie funkčnej oblasti: Na základe podmienok namáhania a opotrebovania počas procesu razenia je raznica jasne rozdelená do štyroch funkčných oblastí. Každá oblasť má iné pracovné zaťaženie a prostredie, čo má za následok výrazne odlišné materiálové požiadavky: Zóna česania (zodpovedná za operácie strihania, s koncentrovaným namáhaním a silným opotrebovaním), Zóna tvárnenia (zodpovedná za operácie ohýbania a naťahovania, vyžadujúce si opakovanú deformáciu), Vodiaca zóna (zodpovedná za umiestnenie a vedenie, vyžadujúca rozmerovú stabilitu) a Zóna podpory (zodpovedná za celkovú nosnosť{2}} matrice).

2. Princípy výberu diferencovaného materiálu: Oblasť rezania využíva vysokolegovanú nástrojovú oceľ D2 alebo SKD11-, ktorá je vákuovo kalená a kryogénne upravená, aby sa dosiahla tvrdosť HRC58-62, čím sa zaisťuje vysoká tvrdosť a odolnosť proti opotrebovaniu; v oblasti tvárnenia sa používa zápustková oceľ H13 s tvrdosťou kontrolovanou na HRC55-58 po tepelnom spracovaní, vyrovnáva húževnatosť a odolnosť proti únave, aby sa zabránilo zlomeniu počas tvárnenia; vodiaca oblasť využíva ložiskovú oceľ GCr15 s nitridačnou úpravou na zlepšenie rozmerovej stability a odolnosti proti opotrebeniu; oblasť podpory používa 45# uhlíkovú konštrukčnú oceľ, ktorá je kalená a temperovaná, aby sa zabezpečila tuhosť a zároveň sa znížili náklady.